E così te ne vai, forse, mi mancherai non si può stare soli amo te, niente più. E non c’è più bisogno d’inventare le sere per poterti divertire la scusa dei blue jeans che fanno male per poi finire sempre a far l’amore. E non c’è più la luna che ti guarda l’avevi detto tu che è un po’ bugiarda il vento che portava il tuo sapore la voglia matta di ricominciare. Piangerai? Forse sì, forse no, se non piangi tu Scriverai? Forse no, forse sì, se mi scrivi tu Dove andrai? Forse qua, forse là, ti ritroverò Ci sarai? Forse solo un momento ti aspetterò. E non ti posso dire più domani ripeti mille volte che mi ami sei dolce tu che prendi la mia mano lo sai che come te non c’e’ nessuno. Come un bambino non sa parlare stammi vicino non mi lasciare. Piangerai? Forse sì, forse no, se non piangi tu Scriverai? Forse no, forse sì, se mi scrivi tu Dove andrai? Forse qua, forse là, ti ritroverò Ci sarai? Forse solo un momento ti aspetterò. E non c’è più la luna che ti guarda l’avevi detto tu che è un po’ bugiarda il vento che portava il tuo sapore la voglia matta di ricominciare. E non c’è più bisogno d’inventare le sere per poterti divertire la scusa dei blue jeans che fanno male per poi finire sempre a far l’amore. 

A tak odchádzaš, asi mi budeš chýbať. Nedá sa zostať v pohode, ľúbim ťa, nič viac. Už netreba viac vymýšľať večery, aby si sa mohla zabávať pod zámienkou tesných džínsov aby sme vždy skončili milovaním. A nie je viac mesiac, ktorý sa na teba pozerá, povedala si to ty, že je klamlivý, vietor, ktorý niesol tvoju vôňu, bláznivá túžba znova začať. Ref: Budeš plakať? Možno áno, možno nie, ak nebudeš plakať ty. Napíšeš? Možno nie, možno áno, ak mi napíšeš ty. Kam pôjdeš? Možno sem, možno tam, nájdem si ťa. Budeš tam? Možno ťa budem čakať len chvíľku. A nemôžem ti viac povedať zajtra. Opakuješ tisíckrát, že ma ľúbiš, si sladká, ty, ktorá ma vezmeš za ruku, vieš že ako ty nie je nikto. Ako dieťa nevie rozprávať, buď blízko mňa, neopusť ma! Ref: Budeš plakať? Možno áno, možno nie, ak nebudeš plakať ty. Napíšeš? Možno nie, možno áno, ak mi napíšeš ty. Kam pôjdeš? Možno sem, možno tam, nájdem si ťa. Budeš tam? Možno ťa budem čakať len chvíľku. A nie je viac mesiac, ktorý sa na teba pozerá, povedala si to ty, že je klamlivý, vietor, ktorý niesol tvoju vôňu, bláznivá túžba znova začať. Už netreba viac vymýšľať večery, aby si sa mohla zabávať pod zámienkou tesných džínsov aby sme vždy skončili milovaním.