Texty & Preklad: François Villon - Les Regrets de la belle Hëaulmiere Pod týmto nájdete text s prekladom hneď vedľa! Na našej stránke nájdete mnoho textov s prekladmi François Villon! Pozrite si náš archív a ostatné texty, napríklad kliknite na písmeno François Villon F a uvidíte aké piene od François Villon máme v našom archíve a viac podobných ako Les Regrets de la belle Hëaulmiere.

François Villon
Les Regrets de la belle Hëaulmiere
XLVII Advis m’est que j’oy regretter
La belle qui fut heaulmière,
Soy jeune fille souhaitter
Et parler en ceste manière :
« Ha ! vieillesse felonne et fière,
Pourquoy m’as si tost abatue ?
Qui me tient que je ne me fière, (1)
Et qu’à ce coup je ne me tue ? XLVIII « Tollu (2) m’as ma haulte franchise (3)
Que beauté m’avoit ordonné
Sur clercz, marchans et gens d’Eglise :
Car alors n’estoit homme né
Qui tout le sien ne m’eust donné,
Quoy qu’il en fust des repentailles,
Mais que luy eusse abandonné
Ce que reffusent truandailles. (4) XLIX « A maint homme l’ay reffusé,
Qui n’estoit à moy grand saigesse,
Pour l’amour d’ung garson rusé,
Auquel j’en feiz grande largesse.
A qui que je feisse finesse,
Par m’ame, je l’amoye bien !
Or ne me faisoit que rudesse,
Et ne m’amoyt que pour le mien. (5) L « Jà ne me sceut tant detrayner, (6)
Fouller au piedz, que ne l’aymasse,
Et m’eust-il faict les rains trayner,
S’il m’eust dit que je le baisasse
Et que tous mes maux oubliasse ;
Le glouton, de mal entéché, (7)
M’embrassoit… J’en suis bien plus grasse !
Que m’en reste-il ? Honte et peché. LI « Or il est mort, passé trente ans,
Et je remains vieille et chenue.
Quand je pense, lasse ! au bon temps,
Quelle fus, quelle devenue ;
Quand me regarde toute nue,
Et je me voy si très-changée,
Pauvre, seiche, maigre, menue,
Je suis presque toute enragée. LII « Qu’est devenu ce front poly,
Ces cheveulx blonds, sourcilz voultyz, (8.)
Grand entr’œil, le regard joly,
Dont prenoye les plus subtilz ;
Ce beau nez droit, grand ne petiz ;
Ces petites joinctes oreilles,
Menton fourchu, cler vis traictis, (9)
Et ces belles lèvres vermeilles ? LIII « Ces gentes espaules menues,
Ces bras longs et ces mains tretisses ;
Petitz tetins, hanches charnues,
Eslevées, propres, faictisses (10)
A tenir amoureuses lysses ;
Ces larges reins, ce sadinet, (11)
Assis sur grosses fermes cuysses,
Dedans son joly jardinet ? LIV « Le front ridé, les cheveulx gris,
Les sourcilz cheuz, les yeulx estainctz,
Qui faisoient regars et ris,
Dont maintz marchans furent attaincts ;
Nez courbé, de beaulté loingtains ;
Oreilles pendans et moussues ;
Le vis pally, mort et destaincts ; (12)
Menton foncé, lèvres peaussues : LV « C’est d’humaine beauté l’yssues !
Les bras courts et les mains contraictes, (13)
Les espaulles toutes bossues ;
Mammelles, quoy ! toutes retraictes ;
Telles les hanches que les tettes.
Du sadinet, fy ! Quant des cuysses,
Cuysses ne sont plus, mais cuyssettes
Grivelées (14) comme saulcisses. LVI « Ainsi le bon temps regretons
Entre nous, pauvres vieilles sottes,
Assises bas, à croppetons,
Tout en ung tas comme pelottes,
A petit feu de chenevottes, (15)
Tost allumées, tost estainctes ;
Et jadis fusmes si mignottes !…
Ainsi en prend à maintz et maintes. 

 

XLVII Lamentuje si starenka,
zvaná raz „krásna zbrojmajstrová“
a za dievčenstvom narieka,
čo nevráti sa nikdy znova.
Počujem žalostné jej slová:
— Privčas si zaľahla mi hruď,
staroba krutá, strašná sova!
Načo žiť takto? Radšej smrť. XLVIII Kedysi krásna bola som
a nad mužskými moc som mala.
Nad klerikom aj nad kňazom,
aj nad kupcom som panovala.
Dali mi, čo som si len priala,
bo každý z nich v tom tušil raj,
čo odmietne dnes, keď som stará,
najposlednejší pobehaj. XLIX Nebolo noci ani dňa,
by nechodili za mnou páni.
Vymkla som mnohých, hlupaňa,
len z lásky k jednému, čo ani
nezaslúžil byť milovaný.
Grobian, len vyžieral ma, bil.
Ľúbila som ho, bárs bol planý.
Tak veľmi sa mi zaľúbil. L Kopal ma, mlátil, koľko chcel.
Ľúbiaca ženská rozum nemá.
Mohol ma dať aj na pranier,
trpela som jak ovca nemá,
len nech ma bozkal — lebo žena
taká je: skape na nežnosť.
Mal chorôb, že im neznám mena.
Čo z toho? Hanba, hriech a zlosť. LI Tridsať rokov, čo pominul sa.
A ja si ďalej zametám,
ja, stará metla. Aká hrúza,
keď sa tak nahá obšmietam
pred zrkadlom — čo vidím tam,
div na ten obraz nenapľujem.
Koleno, bradu ostrú mám.
Vidiac to len sa rozjedujem.
Kde je to čelo — aksamit,
blond vlasy, dlhé temné riasy, LII ohnivých očú vábny kmit,
čo aj tých múdrych opantal si,
kde noštek nezbedníckej krásy,
kde ušká, v brade jamôčka,
kde líčka, stvorené pre špásy,
a malinové ústočká?
Kde útle plecia, ramienka,
dlane, čo vedeli byť hravé, LIII
prsníky drobné, kolienka,
vysoké boky, kolembavé,
k turnajom lásky vyzývavé,
kde jaskynka jak z pohádky,
ukrytá v mocných stehien sláve
vo vnútri svojej záhradky? LIV Dnes moje vlasy? Konope.
A čelo moje? Samá brázda.
V riasach niet chĺpka pokope,
z líc, z brady zmizla jamka každá.
Úsmevy moje znali azda
privábiť kupcov — dávno to!
Nos, uši — kto by sa dnes nazdal,
že mali cenu nad zlato? LV Nuž takto vyjde na márnosť
paráda všetkých, žien i panien.
Čo je z pliec? Hrboľ, jama, kosť.
A len pár štanglí ostal z ramien.
Prsníky boli ako kameň —
dnes niekomu ich ukazuj!
Stehná? Dve jaternice. Amen.
A moja jaskynka? No fuj. LVI Takto my, babky scvrknuté,
žialime za dobrými časmi.
Pri peci kvačiac, skrehnuté,
kvílime škrekľavými hlasmi.
Ach, mladý vek náš, ten bol krásny,
lež staroba je ukrutná.
Smutný je vek to, prenešťastný.
Veď to raz každý ochutná. 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Zadajte pôvodný text a použite náš prekladač!

Nenašli ste vašu obľúbenú? Tak to rýchlo zmeňte! Cez prekladací formulár to môžete urobiť v priebehu pár sekúnd. Preložte vaše texty jednoducho a rýchlo cez Prekladtextov.sk