I've never tasted tears like these before
And though they are the saddest I have known
Their simple cause is none but one of joy
For now it seems I may not be alone
Upon this earth as I have been 'til now
A truly unexpected twist of fate
For I had given up on everyone
Especially myself, and thought it late
Too late for any soul to cast a line
His hook would hit the ice and snap in two
But someone blew a kiss and with his breath
Unfroze what ne'er a roaring fire could do
An angel now is mine and from the start
I knew that I was bound to let him in
But while I smile I weep because I know
That something ends so that this can begin
God, what a fool am I, or am I wise?
For years have I kept hidden in my heart
The name of one who never had been more
But whom I wrote about and set apart
From other men, though never did I tell
My feelings, nay, but used him as a muse
An inspiration, something to adore
But rarely did I think on what I'd lose
If ever my affections were replaced
By someone living, breathing, warm and real
For while I pledged my life to him in song
The same for me I knew he did not feel
If I could tell the truth, I'd say I planned
To go on in this fashion for all time
I didn't care he couldn't care for me
As long as I could own him in each rhyme
And have someone to think about each night
When torment after torment wracked my soul
To writhe in sorrow, bathe in pain's delight
To fill my pages was my only goal
Until the day I dared to call it love
For this love was the only I had known
And somehow I could keep the rest away
For in my mind I never was alone
And being thus in love, though with a specter,
I never did expect, nor wish, nor care
To take another in that holy place
Though in my mind I knew no one was there
Yay, in my mind, but not so in my soul
I loved, I swear I loved, else why this pain
When of my will I opened up the door
And swept the space where I swore hed remain
And something dies within me as I sweep
As something new is born in every tear
Past years of memories I long to keep
A future that I both long for and fear
There really was no question when it came
This shooting star, both fire and gentleness
Who never gave me time to make my choice
But made my will his own with each caress
For once and only once I did not think
Where I should feel and for that I was proud
But it was one thing to enact the part
And something else to say the word aloud
For once I had, I felt a shadow fade
Which over me had hung for all these years
And no true loss in all the world could match
The sense of someone passing with my tears
I hadn't known 'til then how lost I was
Enveloped in this mist of my design
So much of me my muse had thus become
That in my eyes no star was seen to shine
Unless it bore some of my phantom's light
Or carried strains of music in the beams
Until my soul was open to the view
No man could enter, except in my dreams
Its over now and I am not afraid
I know full well what I am meant to do
But late at night when I recall my muse
I cry for us as though he ever knew
That I had waited years to hear my name
Once spoken as it should have always been
Id wait there still but someone real appeared
And stole the heart no man could hope to win
If to my muse I'd ever said hello
It might not hurt this much to say goodbye
But there is something tragic in this scene
Which may appear as joyous to the eye
Of anyone who witnesses myself
Bound in the arms and lips of my new friend
Completed in a way I've never been
And healing wounds I thought would never mend
The truth that shattered my reality
The soul I dreamed but never thought Id meet
And now I don't look back except in dreams
Yet when I do the pain is always sweet
For only pain can show me who I was
And from that girl to me how much Ive grown
Ive never tasted tears like these before
And yes, they are the saddest I have known

Nikdy predtým som necítil slzy ako tieto
A hoci sú najsmutnejšie, aké som poznal
Ich jednoduchá príčina nie je iná ako radosť
Zatiaľ sa zdá, že nemusím byť sám
Na tejto zemi, ako som bol doteraz
Skutočne nečakaný zvrat osudu
Lebo som sa vzdal všetkých
Hlavne sebe a myslel som si to neskoro
Príliš neskoro na to, aby ktorákoľvek duša dala čiaru
Jeho hák narazil na ľad a zapadol do dvoch
Ale niekto sfúkol bozk a svojím dychom
Zmrazte to, čo by už len burácajúci oheň mohol urobiť
Anjel je teraz môj a od začiatku
Vedel som, že ho musím vpustiť dnu
Ale zatiaľ čo sa usmievam, plačem, pretože viem
Že niečo končí, aby sa to mohlo začať
Bože, aký som hlupák, alebo som múdry?
Po celé roky som bol skrytý vo svojom srdci
Meno toho, kto nikdy nebol viac
Ale o kom som písal a vyčleňoval sa
Od iných mužov, aj keď som to nikdy nepovedal
Moje pocity, nie, ale použil som ho ako múzu
Inšpirácia, čo zbožňovať
Ale málokedy som myslel na to, čo stratím
Keby niekedy boli moje city nahradené
Niekým živým, dýchajúcim, teplým a skutočným
Chvíľu som mu zaspieval svoj život
To isté pre mňa som vedel, že sa necíti
Keby som mohol povedať pravdu, povedal by som, že som plánoval
Pokračovať týmto spôsobom navždy
Bolo mi jedno, že sa o mňa nemôže starať
Pokiaľ som ho však mohol vlastniť v každej riekanke
A mať každú noc na koho myslieť
Keď muky po trýznení mučili moju dušu
Ak sa chcete zvíjať v smútku, kúpať sa v rozkoši od bolesti
Mojím jediným cieľom bolo vyplniť moje stránky
Až do dňa, keď som sa odvážil nazvať to láskou
Pretože táto láska bola jediná, ktorú som poznal
A zvyšok som nejako mohol udržať
V duchu som totiž nikdy nebol sám
A byť takto zamilovaný, hoci do strašidla,
Nikdy som to nečakal, ani si neprial, ani som sa nestaral
Vziať iného na tom svätom mieste
Aj keď som v duchu vedel, že tam nikto nie je
Áno, v mojej mysli, ale nie tak v mojej duši
Miloval som, prisahám, že som miloval, inak aj túto bolesť
Na svoju vôľu som otvoril dvere
A pozametal priestor, kde som prisahal, že zostane
Keď zametám, niečo vo mne zomrie
Ako sa v každej slze rodí niečo nové
Minulé roky spomienok, ktoré si túžim uchovať
Budúcnosť, po ktorej tak túžim, ale aj ktorej sa bojím
Keď to prišlo, naozaj nebolo pochýb
Táto padajúca hviezda, oheň aj jemnosť
Kto mi nikdy nedal čas, aby som si vybral
S každým pohladením som si však urobil svoju vôľu
Raz a iba raz som nerozmýšľal
Kde by som sa mal cítiť a za to som bol hrdý
Jedna vec však bola uzákoniť túto časť
A ešte niečo, čo poviete slovo nahlas
Raz som to cítil, cítil som, ako tieň bledne
Čo nado mnou viselo celé tie roky
A žiadna skutočná strata na celom svete sa nemohla vyrovnať
Pocit, že niekto prešiel s mojimi slzami
Vtedy som nevedel, ako som sa stratil
Zahalený v tejto hmle môjho dizajnu
Toľko zo mňa sa tak stala moja múza
Že v mojich očiach nebolo vidno, aby svietila žiadna hviezda
Pokiaľ však nenosilo niečo zo svetla môjho fantómu
Alebo niesol v lúčoch hudbu
Až moja duša bola otvorená pohľadu
Nikto nemohol vstúpiť, iba do mojich snov
Je to už za nami a ja sa nebojím
Dobre viem, čo mám robiť
Ale neskoro večer, keď si spomeniem na svoju múzu
Plačem za nami, akoby to on kedy vedel
Že som roky čakal, kým začujem svoje meno
Raz sa hovorilo tak, ako to malo byť vždy
Stále tam budem čakať, ale objavil sa niekto skutočný
A ukradol srdce, v ktoré nemohol nikto dúfať, že vyhrá
Keby som svojej múze niekedy povedal, ahoj
Rozlúčiť sa by to možno až tak nebolelo
Ale na tejto scéne je niečo tragické
Čo sa na oko môže javiť ako radostné
O každom, kto je sám svedkom
Zviazaný v náručí a perách môjho nového priateľa
Dokončené tak, ako som nikdy nebol
A uzdravujúce sa rany, o ktorých som si myslel, že sa nikdy neopravia
Pravda, ktorá rozbila moju realitu
Duša, o ktorej som sníval, ale nikdy som si nemyslel, že sa s ňou stretnem
A teraz sa nepozerám späť, iba na sny
Napriek tomu je bolesť vždy sladká
Pretože len bolesť mi môže ukázať, kto som bol
A od toho dievčaťa ku mne, koľko som vyrástol
Nikdy predtým som také slzy neochutnal
A áno, sú najsmutnejšie, aké som poznal