Texty & Preklad: cradle of filth - an enemy led the tempest Pod týmto nájdete text s prekladom hneď vedľa! Na našej stránke nájdete mnoho textov s prekladmi cradle of filth! Pozrite si náš archív a ostatné texty, napríklad kliknite na písmeno cradle of filth c a uvidíte aké piene od cradle of filth máme v našom archíve a viac podobných ako an enemy led the tempest.
As pride precedes a downfall, so he took his place before the firewall Of dissonant choirs whose faith in one Was embraced in this wraith whose fate was hung Between forgiveness and the damage done An electric scent over drear decay Lent a violent surge to their serenades Through white glades as his winged parade Bent to silhouette and to sharpen dull razors Within vast skies unversed in starkness His might grew And blew light hues to gray And worse, a third of stars to darkness Then thunder seethed and wreathed in thickening night A line was drawn midst wrong and right and across the throats of thieves As love fell choked, the tempest broke from Heaven's farthest shore Descending to eclipse all hope, repentance might stay holy war He would not heel nor fake a bow Murmur curses to the wind Enraged, he raved in a Balrog howls Upon a storm firstborn of sin Incensed anew, rebellions tore Like frenzied beasts of prey Through temple doors Through east before the midnight masses And where once bliss reigned so serene In sweeter glades Now veins ran openly Like eyes that shied from kindred ashes When suddenly there shone a hideous light And a voice like three inanities soared up in thistled speech Thou hast bred hate where there dwelt none and for this grave mistake How thou art falling morning sun The proud will be abased He would not heel Nor fake a bow Murmur curses to the wind And lo the wrath of God swept down Thou art no more an Angel filled with light But a leech to be abhorred And thou shalt suffer my burning will Quoth this raven nevermore Never fucking more And with these words like heavy stone cast against that gilded throne With many legions still in tow, he turned his wings to flee His eyes a picture of distaste, dawn to tears and in their place The dawn of time and fates to face, through all eternity I wept for him a deep red river that ran like blood through scarred ravines To sluice away the guilt that slithered like a Serpent tongue to Eve For once as I in Heaven climbed too high for truth to truly see My sunken mind, drunken and blind, saw the lie that fool was me Alone and cold, face to the crack Beyond dark gates with no way back His crown of gold faded to black Like a bruise upon the heart that lingers With thrill-kill Culture shock wave lengths Of rope to hang high Ten commandments by snaked about his upraised fingers
Pretože pýcha predchádza pádu, zaujal miesto pred bránou firewall Z disonančných zborov, ktorých viera v jeden Bol zahrnutý v tomto prízraku, ktorého osud bol obesený Medzi odpustením a škodou Elektrická vôňa sa rozpadá Prepožičal ich serenádam prudký nárast Cez biele paseky ako jeho okrídlený sprievod Ohnuté na siluetu a na zaostrenie matných žiletiek Na obrovskej oblohe neobrátenej k ostrosti Jeho sila rástla A vyfúkol svetlé odtiene do siva A čo je horšie, tretina hviezd do tmy Potom zaznel hrom a zahalil sa do zahusťujúcej noci Medzi zlými a správnymi a cez hrdlá zlodejov bola vedená čiara Keď sa láska dusila, búrka sa strhla z najvzdialenejšieho pobrežia Neba Pri zostupe zatmenia všetkej nádeje by pokánie mohlo zostať svätou vojnou Neopätoval by ani nefalšoval luk Murmur nadáva na vietor Rozzúrený zúril v Balrogovom vytí Po búrke prvorodenej z hriechu Opäť rozhorúčené, rebélie sa roztrhli Ako šialené šelmy Cez chrámové dvere Východom pred polnočnými omšami A kde kedysi blaženosť vládla taká vyrovnaná V sladších pasekách Teraz žily bežali otvorene Ako oči, ktoré sa vyhýbali spriaznenému popolu Keď tu zrazu zažiarilo príšerne svetlo A hlas ako tri nemanželské tóny vystúpil do bodľavej reči Vychovával si nenávisť tam, kde nikto nebol a pre túto závažnú chybu Ako padáš ranné slnko Pyšní budú ponížení Nepätoval by Ani falošný luk Murmur nadáva na vietor A hľa, Boží hnev zmietol dole Už nie si Anjel naplnený svetlom Ale pijavica, ktorá sa má ohaviť A budeš trpieť moju horiacu vôľu Tento havran už nikdy nie je Nikdy viac kurva A týmito slovami ako ťažkým kameňom uvrhnutým na ten pozlátený trón S mnohými légiami stále v vleku otočil krídla, aby utiekol Jeho oči obraz nechuti, svitajúci k slzám a na ich mieste Svitanie času a osudy tvárou v tvár po celú večnosť Plakal som pre neho sýtočervenou riekou, ktorá tiekla ako krv cez zjazvené rokliny Na uvoľnenie pocitu viny, ktorá sa plazila ako hadí jazyk k Eve Keď som raz v Nebi vyliezol príliš vysoko na to, aby to pravda skutočne videla Moja potopená myseľ, opitá a slepá, videla lož, že som blázon ja Sám a chladný, tvárou v tvár praskline Za tmavými bránami a niet cesty späť Jeho zlatá koruna vybledla do čierneho Ako modrina na srdci, ktorá pretrváva S vzrušením Dĺžky rázových vĺn kultúry Z lana visieť vysoko Okolo jeho zdvihnutých prstov sa hadom prehnalo desať prikázaní
Zadajte pôvodný text a použite náš prekladač!
Nenašli ste vašu obľúbenú? Tak to rýchlo zmeňte! Cez prekladací formulár to môžete urobiť v priebehu pár sekúnd. Preložte vaše texty jednoducho a rýchlo cez Prekladtextov.sk