The days are so lonely, the nights are so long
Our home is a prison since you are gone
And I'll always wonder why our love didn't last
With no hope for tomorrow, I'll live in the past
A door that won't knock, a phone that don't ring
The postman goes by and he don't leave a thing
A pain in my heart and tears in my eyes
My sweetheart has gone; I'm left here to cry
I'm the biggest pretender you ever could see
I pretend you still love me; false love couldn't be
And then I remember and I know that it's true
For you're with another, and I know I've lost you
I'll just go on dreaming sweet dreams of the past
Of when you still love me and I thought it would last
But life is so short, and time moves so fast
I'll never forget you as I live in the past

Dni sú také osamelé, noci sú také dlhé
Náš domov je väzenie, pretože si preč
A vždy sa budem čudovať, prečo naša láska nevydržala
Bez nádeje na zajtra budem žiť v minulosti
Dvere, ktoré nebudú klopať, telefón, ktorý nezvoní
Poštár ide okolo a on nenechá nič
Bolesť v srdci a slzy v očiach
Moja srdcovka odišla; Ostal som tu plakať
Som najväčší uchádzač, akého si kedy mohol vidieť
Tvárim sa, že ma stále miluješ; falošná láska nemohla byť
A potom si spomeniem a viem, že je to pravda
Pretože si s iným a viem, že som ťa stratil
Budem len ďalej snívať sladké sny o minulosti
Z toho, keď ma stále miluješ a myslel som si, že to vydrží
Ale život je taký krátky a čas sa tak rýchlo posúva
Nikdy na teba nezabudnem, keďže žijem v minulosti