Texty & Preklad: Antonio Machado ( Antonio Cipriano José María y Francisco de Santa Ana Machado y Ruiz) - Caminante, no hay camino (Cantares) Pod týmto nájdete text s prekladom hneď vedľa! Na našej stránke nájdete mnoho textov s prekladmi Antonio Machado ( Antonio Cipriano José María y Francisco de Santa Ana Machado y Ruiz)! Pozrite si náš archív a ostatné texty, napríklad kliknite na písmeno Antonio Machado ( Antonio Cipriano José María y Francisco de Santa Ana Machado y Ruiz) A a uvidíte aké piene od Antonio Machado ( Antonio Cipriano José María y Francisco de Santa Ana Machado y Ruiz) máme v našom archíve a viac podobných ako Caminante, no hay camino (Cantares).

Antonio Machado ( Antonio Cipriano José María y Francisco de Santa Ana Machado y Ruiz)
Caminante, no hay camino (Cantares)
Todo pasa y todo queda,
pero lo nuestro es pasar,
pasar haciendo caminos,
caminos sobre el mar. Nunca persequí la gloria,
ni dejar en la memoria
de los hombres mi canción;
yo amo los mundos sutiles,
ingrávidos y gentiles,
como pompas de jabón. Me gusta verlos pintarse
de sol y grana, volar
bajo el cielo azul, temblar
súbitamente y quebrarse… Nunca perseguí la gloria. Caminante, son tus huellas
el camino y nada más;
caminante, no hay camino,
se hace camino al andar. Al andar se hace camino
y al volver la vista atrás
se ve la senda que nunca
se ha de volver a pisar. Caminante no hay camino
sino estelas en la mar… Hace algún tiempo en ese lugar
donde hoy los bosques se visten de espinos
se oyó la voz de un poeta gritar
“Caminante no hay camino,
se hace camino al andar…” Golpe a golpe, verso a verso… Murió el poeta lejos del hogar.
Le cubre el polvo de un país vecino.
Al alejarse le vieron llorar.
“Caminante no hay camino,
se hace camino al andar…” Golpe a golpe, verso a verso… Cuando el jilguero no puede cantar.
Cuando el poeta es un peregrino,
cuando de nada nos sirve rezar.
“Caminante no hay camino,
se hace camino al andar…” Golpe a golpe, verso a verso. 

 

Všetko plynie a všetko zostáva,
ale naším údelom je plynúť,
kráčať po cestách-
cestách vydláždených morom. Nikdy som sa nehnal za slávou,
ani nepokúšal vryť ľuďom do pamäti
svoju pieseň;
milujem krehké svety,
svety ľahučké a bezváhové, elegantné
ako bubliny mydlovej peny.  Páči sa mi prizerať sa,
ako sa sfarbujú slnkom a červeňou
pod belasou oblohou,
ako praskajú v náhlom záchveve... Nikdy som netúžil po sláve. Pocestný, tvoje stopy sú cestou,
a nič viac;
pocestný, niet cesty,
každým krokom sama sa rodí. Len putovaním rodí sa cesta
a keď sa obzrieš dozadu,
uvidíš chodník,
na ktorý už nikdy nevkročíš. Pocestný, niet cesty,
ale brázdy v mori... Pred nejakým časom tam,
kde sa dnes stromy odievajú do tŕňov,
bolo počuť hlas kričiaceho básnika:
„Pocestný, niet cesty,
každým krokom sama sa rodí...“  Úder za úderom, verš po verši... Zomrel básnik ďaleko od domova,
prach susednej zeme ho pokrýva.
Odchádzal a videli ho plakať.
„Pocestný, niet cesty,
každým krokom sama sa rodí...“ Úder za úderom, verš po verši... Keď stehlík nemôže spievať.
Keď sa básnik stáva pútnikom,
Keď nanič sú všetky modlitby.
„Pocestný, niet cesty,
každým krokom sama sa rodí...“ Úder za úderom, verš po verši. 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Zadajte pôvodný text a použite náš prekladač!

Nenašli ste vašu obľúbenú? Tak to rýchlo zmeňte! Cez prekladací formulár to môžete urobiť v priebehu pár sekúnd. Preložte vaše texty jednoducho a rýchlo cez Prekladtextov.sk