Ma un giomo di lunedi capnal
che finira la storia
la storia di questo mondo
che comincio in una valle.
Ouel giorno quando l'uomo fu inventato era un uomo perfetto
e era uno bellissimo
stupendo come chi lo creo.
Passeggiava e saltellava nel creato
che per lui era in festa
in un'eterna primavera dove il sole non tramonta mai.
E tutti gli animali
tutti gli animali poi giocavan con lui.
E nei limpidi ruscelli nuotavano d'argento
i pesci insieme a lui.
Poi lui col suo cavallo bianco cavalcava tra Ie valli dorate
sfrecciando fra i colori indescrivibili dipinti dal sole
che scolpivano nell'aria il suo bel corpo
e lo tingevan d'aurora
e la natura
che splendeva rispecchiava la sua forza in lui.
E nel ventre di una donna lui la rigenerava in un grande amor
e da questo grande amore incomincio
la storia dentro il ventre suo.
E lei che fu la prima
che nessuna come lei
fu cosi bella in tutti i tempi
fu proprio dal suo ventre che sgorgarono
tutti quanti i popoli.
Ma e una fonte che
che sta per finire
che sta proprio per finire.
Oramai non c'e piu amor
oramai non c'e piu amor
non c'e piu amor !
L'lria e diventata irrespirabile
e qui regna solo l'indifferenza
che e peggiore e piu mortale di qualsiasi bomba atomica.
E nelle vostre vene scorre I'infezione di quest'aria ormai
che distrugge i sentimenti lasciandovi
nel petto un cuore arido.
E il seme della vita
che avete dentro
il vostro vecchio corpo
e quasi morto
e presto lo vedrete
che uscira da voi sopra un carro funebre
E nel ventre suo piu voi non potrete
generare i vostri figli perche dentro di voi.
Oramai non c'e piu amor
non c'e piu amor !

Ale jeden pondelok pondelok
tým sa príbeh skončí
históriu tohto sveta
že začínam v doline.
Ouel deň, keď bol človek vynájdený, bol dokonalým človekom
a bola to nádherná
nádherné, ako ktokoľvek ho vytvorí.
Kráčal a poskakoval vo stvorení
ktoré pre neho oslavovalo
vo večnej jari, kde slnko nikdy nezapadá.
A všetky zvieratá
všetky zvieratá sa s ním potom hrali.
A v jasných potokoch plávali striebro
ryba s ním.
Potom prešiel so svojím bielym koňom zlatými údoliami
vrhať sa medzi neopísateľné farby maľované slnkom
ktorá vyrezala svoje nádherné telo do vzduchu
a zafarbila to svitaním
Je to povahou
ktorá žiarila, odrážala jej silu v ňom.
A v lone ženy ju zregeneroval vo veľkej láske
a od tejto veľkej lásky začínam
príbeh v jeho lone.
A ona, ktorá bola prvá
že nikto ju nemá rád
celý čas bola taká krásna
tryskali z jej brucha
všetky národy.
Ale je to zdroj, ktorý
to sa má skončiť
to sa práve končí.
Teraz už niet lásky
teraz už niet lásky
už niet lásky!
Iria sa stala nedýchateľnou
a tu vládne iba ľahostajnosť
čo je horšie a smrteľnejšie ako akákoľvek atómová bomba.
A infekcia tohto vzduchu vám teraz preteká v žilách
ktorá ničí pocity tým, že vás opustí
v hrudníku suché srdce.
Je to semeno života
ktoré máte vo vnútri
tvoje staré telo
a takmer mŕtvy
a čoskoro to uvidíš
ktorá z vás vyjde na pohrebnom voze
A v jeho lone to nebudeš môcť
generujte svoje deti, pretože vo vás.
Teraz už niet lásky
už niet lásky!